radka44.infoblog.sk

Prečo odchádza veľké množstvo mladých ľudí z Rimavskej Soboty?

Publikované 09.04.2018 v 16:06 v kategórii Spoločnosť, prečítané: 8x

Čo by malo urobiť mesto Rimavská Sobota, aby túto situáciu zvrátilo?

Ťažká otázka mierne politického charakteru. Je náročné nájsť na ňu správnu odpoveď. Každý človek má na to iný názor. Rodičia, starí rodičia, my – mladí, dokonca i deti. Skúsim vám priblížiť, ako to vidím ja – vysokoškoláčka študujúca už mimo svojho mesta – z pohľadu mladého človeka, ktorý kedysi žil v Rimavskej Sobote.


Najskôr vám odpoviem na prvú otázku, ktorú si kladieme čoraz častejšie. Prečo? Pretože mladí, vzdelaní ľudia majú vo zvyku utekať. Utekať preč od starostí, problémov a trápenia. Presne preto odchádzajú z Rimavskej Soboty. Z akého dôvodu? Poďme pekne po poriadku. 


Nielen mojím snom, ale snom väčšiny mojich spolužiakov a rovesníkov bolo ísť študovať na vysokú školu. Po maturite sa dostať na univerzitu niekam ďaleko odtiaľto, do iného mesta na Slovensku, či dokonca až do zahraničia. Čudujete sa? 


Nerobili sme nič zlé, len sme rozmýšľali. Rozmýšľali dopredu. Keby sa ma niekto spýtal, prečo by som zostala v Sobote, keby som mala znova takúto možnosť, neviem, či by mi odpovede zabrali prsty na jednej ruke. Jednoznačne by som tam zostala kvôli hodnotám ako je rodina, priatelia, známi. Dosť. Veď nič iné ma tam nedrží. Sloboda? Tak prečo ju nevyužiť? Moje rodné mesto neposkytuje žiadny kultúrny život. Dobre, uskutočňujú sa tu plesy aj zábavy, lenže mladí ľudia, ktorí to organizujú – odchádzajú, pretože ich snaha nie je ocenená ani len slovom „ďakujem“. Vedia, že majú naviac a že im bude lepšie tam, kde budú pre ľudí vážení a vzácnejší. Po vysokej škole sa tam už nevrátia, pretože prídu na to, že život je plný možností. Nechcú prísť späť do mesta, v ktorom sú neprispôsobiví občania uprednostňovaní pred tými slušnými, ktorí svojou prácou a snahou menia mesto k lepšiemu. Pred poctivými a snaživými ľuďmi, ktorí by aj chceli pomôcť, prispieť, organizovať, zlepšovať prostredie pre život, ale na čo? Aby to niekto zničil? Nevrátia sa. Má to cenu? Podľa mňa nie. Ani ja sa už nevrátim. Do mesta, v ktorom mladí ľudia nemajú žiadnu budúcnosť sa vrátiť ani neoplatí. Viem, že ak to každý berie takto pesimisticky, nezmení sa to, ale buďme realisti. Do kedy máme čakať? Je to predsa plytvanie časom. Vychodím vysokú školu, natrápim sa 5 rokov, vrátim sa do toho mesta a za svoju profesiu dostanem taký plat, za ktorý by 95% Európanov ani nevstalo z postele. Nikto z nás to nepotrebuje. Všetci chceme mať pekný, pohodový život plný spokojnosti a bez zbytočných trápení. Viem, že je to individuálne a záleží na šikovnosti, viem, že aj tí najúspešnejší začínali od nuly, ale v tomto prípade je snaha márna. Eleanor Rooseveltova raz povedala: “Budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov.” Ja v krásu svojich snov verím, ale jedinou motiváciou je posun vpred. Ten v Rimavskej Sobote nedosahujú ani mladí vzdelaní ľudia a práve preto odchádzajú. A keď som už pri zamestnaní. V Rimavskosobotskom okrese je najvyššia nezamestnanosť v rámci celého Slovenska. Už len tento fakt nás ťahá preč. Povedzme si pravdu. Je tu nedostatok investorov, málo pracovných príležitostí, nemá to cenu.


Sme mladí, máme radi zábavu, tanec, smiech a stretnutia s priateľmi. Po namáhavom týždni v škole sme sa chceli ísť niekam zabaviť, občas sa odreagovať. Znova, nemali sme kam. V Rimavskej Sobote sa mladí ľudia stretávajú na jednej diskotéke, o ktorej – čo sa týka úrovne – radšej pomlčme. Upadá, nie je to už to, čo bývalo. Chodí tam neplnoletá mládež, takže slušní sa zabavia radšej v inom meste, kde majú viac možností.


Sú, a boli tam talentovaní. Rimavská Sobota má síce CVČ Relax, ZUŠ a športové kluby, ale s menovaním som skončila. Nemám čo. Od tohto by závisela aj budúcnosť našich detí. Chcela by som mať rodinu, deti a viem, že také možnosti, aké som tam mala ja, by mali aj moje deti. A to ja nechcem. Keď si vezmem do úvahy dnešné mamičky s deťmi – kde sa ich deti majú hrať? Ihriská, ktoré sú pred ich činžákom sú buď zničené, rozkradnuté alebo oplotené, za ktoré treba platiť. Veď toto. Platiť. Za všetkým sú iba peniaze. Ľudia ich chceli, chcú, aj vždy budú chcieť stále viac a viac.


Rimavská Sobota je chudobné mesto, kde sa darí len ľuďom bez chrbtovej kosti. Česť výnimkám! Nehovorím, že je tam zlý život, ale každý ho môže mať lepší, tak prečo túto šancu nevyužiť? Je naozaj smutné, že odchádzame, ale buď si Rimavská Sobota uvedomí, o čo prichádza, alebo jej ostane len to, čo neodíde. Príde o neskutočné množstvo kvalitných športovcov, spevákov, tanečníkov, fotografov atď. Alebo už prišla?


Vety, ktoré často počujem sú: „Tu nič nie je“ alebo „Neviem sa dočkať, kedy už odtiaľto odídem.“ Stále sa nad tým zamýšľam. Nebolo by lepšie, keby som skončila školu, vrátila sa tam, našla si prácu, zarábala slušné peniaze vzhľadom na náročnosť práce, vybudovala si kariéru a žila si tu pekný život? Možno ma to trošku mrzí, ale mladých ľudí, ktorí tu zostanú, nechápem.

Stačí si otvoriť oči a vidieť. Vidieť možnosti, ktoré ponúkajú iné mesta či krajiny šikovným študentom – mladým ľuďom, ktorí chcú žiť.


V podstate ani neviem, ako by sa táto situácia dala vyriešiť. Politika nie je moja parketa, som laik. Ale ako obyčajný občan môjho rodného mesta by som odpoveďou na druhú otázku poznamenala, že treba budovať mesto pre slušných a poctivých ľudí, lebo tí vytvárajú hodnoty, ktoré v tom meste zotrvajú ďaleko dlhšie ako materiálne veci. Mám na mysli podporu podnikateľov, pritiahnutie investorov a zlepšenie aktivity, pretože bez iniciatívy mesta sa nič nezmení. Tak by sa mladým ľuďom vytvorili pracovné príležitosti a nemuseli by zo svojho rodného mesta odchádzať.